Dialógy so stredovekom v súčasnom umení - Adrián Kobetič

Obsah: 1. Podnety na úvod 2. Pred začatím dialógov 3. Pohľad do chrámu ako pozvánka k dialógu 3.1 Model spojenia tradície a technológie. Marko Blažo 3.2 Obraz konca vekov. Robert Bielik 4. Dialóg na pôdoryse chrámu 4.1 Protiklady pôdorysu a larvy. Bohdan Hostinák 4.2 Chrám a/ako herné pole. Matúš Lányi 5. Dialóg o svetle 5.1 Svitanie v pseudostredovekom chráme. Anton Čierny 5.2 Svetlo, premena a zázrak. Ladislav Čarný 6. Otvorenosť, dialóg, ambivalencia – medzi stredovekým a súčasným Literatúra O autorovi Resumé Predkladaná práca sa zaoberá dialógmi medzi vybranými dielami súčasného umenia na Slovensku a vizuálnou kultúrou stredoveku. V úvodnej kapitole najprv predstavuje dva podnety k takémuto uvažovaniu, okno južného transeptu Katedrály sv. Petra v Kolíne nad Rýnom, realizované podľa návrhu Gerharda Richtera, a inštaláciu Zrkadlenie Juraja Gábora v ruine stredovekého kostola v Haluziciach. Následne v ďalšej kapitole uvádza niektoré motivácie a tiež publikácie, ktoré inšpirovali vznik diela. Uvádza kľúčové koncepty, ktoré sa v knihe objavujú, a tiež metodologické pozadie, na ktorom je práca založená. Ide najmä o ikonologickú metódu, ako ju formuloval najmä Erwin Panofsky, a semiotickú metódu interpretácie, ktorá vychádza predovšetkým z myslenia Charlesa Sandersa Peircea. V mnohých ohľadoch práca tiež nadväzuje na myslenie Umberta Eca, ktorého texty často cituje. V ďalších kapitolách vznikajú samotné interpretácie, ktoré sa zaoberajú jednotlivými dialógmi medzi súčasným umením a stredovekou vizuálnou kultúrou. Každá zo šiestich prezentovaných interpretácií sa dotýka inej mediálnej situácie a zaoberá sa iným autorom, ktorý určitým spôsobom vedie dialóg so stredovekom. Prvé dve sa zaoberajú dvoma verziami pohľadu do chrámu – Marko Blažo a Robert Bielik. Blažo využíva možnosti spojenia digitálnej technológie a maliarskej tradície, Bielik zasa veristickú víziu konca vekov podľa Izaiášovho proroctva. Ďalšia kapitola sa zaoberá využitím pôdorysu stredovekého chrámu v diele dvoch autorov – Bohdan Hostiňák a Matúš Lányi. Hostiňák vytvára napätie protikladov tým, že vkladá do pôdorysu chrámu larvu, a Lányi porovnáva pôdorys chrámu s herným poľom. Posledné dve interpretácie sa zaoberajú otázkou svetla v chráme u dvoch autorov – Anton Čierny a Ladislav Čarný. Čierny tematizuje v priestore chrámu východ slnka a Čarný zasa učenie dogmy o transsubstanciácii. Posledná kapitola uzatvárajúca tieto interpretácie následne upozorňuje na tri zjednocujúce pojmy pre všetky prezentované diela, a to pojmy otvorenosť, dialóg a ambivalencia.