DVD Lasica Milan A Július Satinský: Soirée

Milý divák, smeješ sa spolu s nami už viac ako tridsať rokov. Ak si to pred rokmi na predpoludniach v Tatra revue (teraz Štúdio S) nebol práve ty, tak to bol tvoj otec alebo rozosmiata matka. Nikdy si sa nepretvaroval - smial si sa zo srdca a úprimne. Smiech sa nedá načasovať, nacvičiť, zahrať. Ľudia sa buď zasmejú, alebo nezasmejú... pri smiechu by bolo cítiť, že je falošný, že je umelý. Človek už vymyslel aj umelý chrup, aj umelú hmotu, aj umelú ženu, aj umelé maslo, ba aj umelý klavír – ale umelý smiech nikto nevymyslí. Preto ťa medzi nami vítame aj dnes. Neboj sa, budeš sa smiať! Ale neboj sa, nezostane ti to ... Predstavenie sa skončí, vyjdeš von do života, ... a smiech ťa prejde. LASICA & SATINSKÝ A HOSTIA (I.) Premiéra: 3. 2. 1968, Prevzaté predstavenie z Divadla na korze - Divadlo Lasicu a Satinského, Bratislava SOIRÉE, 1968, (Stretnutie s obecenstvom) © STV BA, 1968 /titulky: © STV BA, 2002/ KTOSI JE ZA DVERAMI, 1978 © ČST BA, 1978 „Prípad“ Lasicu a Satinského je parádny dôkaz, že na Slovensku nám od nepamäti nijaký nepriateľ nevie tak účinne ničiť talenty ako my sami. Podstrčené polená pod nohy oboch komikov nezlikvidovali, skôr naopak.. Kadečo sa normalizátorom podarilo zadupať do zabudnutia: zakázali autorov, zlikvidovali časopisy, čiastočne dokonca i Divadlo na korze. Stačilo však aj v čase najhoršieho temna uvidieť iniciálky L+S a rovnako spontánne ako pamätníci reagovali aj generácie, ktoré by logicky nemali mať o nich ani tušenie. Lasica so Satinským roky umlčiavania a zatajovania prežili nielen so svojím štýlom humoru a s charakteristickým repertoárom, ale aj s neblednúcou hviezdou popularity a s novými generáciami vzácne aktívneho obecenstva. Keď dva roky po zlikvidovaní Súboru L+S v Divadle na korze kanibalská normalizácia oboch komikov definitívne zlapala v brnianskom exile, so zadubenou zlomyseľnosťou im dovolila účinkovať len v operete. Keď sa po štvrťstoročí spisovateľ Ľubomír Feldek spýtal Lasicu, či si vie predstaviť zúfalejší nápad, Lasica nezaváhal: „Áno – keby nás volali do baletu.“ Plodom dvoch skúpo vymeraných rokov v inšpirujúcej atmosfére vlastného Divadla na korze bola aj prelomová premiéra Soirée (3.2.1968).