Juraj Rusňák (Monografia) - Ľuba Belohradská

Akademicky sochar Juraj Rusnak (nar. 1938, Cervenica) je originalnym umelcom, soliterom, ktory neustupil z vlastnej cesty ani pod ideovo - politickym tlakom totalitneho rezimu v byvalom Ceskoslovensku, ani poziadavke trhoveho mechanizmu na samoucelne sokujuce a na efekte postavene prazdne vytvarne prejavy, mechanizmu, ktory nastavil podmienky v slovenskom vytvarnom prostredi v pono- vembrovom obdobi. Zachovanie vlastnej autonomie znamenalo vyrazne obmedzenie posobenia na oficialnej socharskej scene, ustup do ustrania a neobislo sa bez potreby obeti a nevyhnutnosti prisposobit rozmery a material socharskych diel. Bez toho, aby utrpela ich vysoka kvalita. Predsa vsak v nom zostala potreba „obhajit“, preco nemozeme vidiet vsetko, k comu v jeho tiahnuti k monumentalite vnutorne dospel. Toto ako veduci motiv prestupuje celu knihu o jeho zivote, uvahach a tvorbe. Spracovanie autobiografickeho rozpominania a stoiek stran zapiskov a uvah Juraja Rusnaka umoznilo zmapovat klucove deje, ktore viedli k formovaniu jeho osobnosti a umeleckej vypovede. Patria k nim najma detstvo a rana mladost prezivane v lone prirody a v rytme vidieckeho zivota spojeneho s nepretrzitym vysokym pracovnym vykonom v rodnej obci na vychodnom Slovensku, a obdobie hladania zmyslu a formy umeleckeho prejavu humanisticky zameraneho tvorcu. State o socharskej a kresliarskej tvorbe umoznuju zucastnit sa procesu ich vzniku a prehlbuju vizualny zazitok ich reprodukcii. Samotna kresba nie je u Juraja Rusnaka іba v pozicii pripravy na sochu, ale stala sa autentickou vytvarnou tvorbou dotiahnutou k dokonalosti v pastelovych obrazoch. Socharska tvorba Juraja Rusnaka dava vyraz zivotu a rastu v ich premenach, idealu harmonie a vyssich ludskych emocii. Zaraduje sa do europskych i svetovych suradnic organickeho tvaroslovia s orientaciou na pratvar a primarne struktury. Rovnako jej mozno prisudit vlastnost nadviazania na klasicke grecke socharstvo. Ani talent a silne dielo nestacili, aby na Slovensku Juraj Rusnak nepatril medzi obchadzanych a „vyskrtavanych“ autorov, s minimom prilezitosti autorsky vystavovat. Az s prichodom Galerie Nedbalka sa podarilo zmenit predpoklad, ze jeho dielo upadne do zabudnutia. Umoznila nielen vystavu a trvalu instalaciu jeho soch, ale aj vydanie odbornej monografie a tejto publikacie.