Andrej Lorinc – Kurucký kráľ

Na konci 17. storočia sa Kráľovské Uhorsko zmietalo v protihabsburskom povstaní ako reakcia na tvrdé represie proti protestantom, ktoré presadzoval panovník po potlačení Vešeléniho sprisahania. Na čelo povstalcov – kurucov bol zvolený Imrich Tököli, ktorého životné osudy, okrem študentských čias, sú úzko spojené s bojom o náboženskú slobodu a obnovenie krajinských zákonov. Cesta k uskutočneniu tohto cieľa bola sprevádzaná množstvom bojových stretov. Nakoniec kurucké vojsko podporované tureckými oddielmi obsadilo veľkú časť Uhorska a Imrich Tököli bol vyhlásený za „Uhorského kráľa.“ Na sneme v Košiciach prijal titul „Knieža časti Uhorska“. Aj v osobnom živote sa mu darilo, oženil sa s Helenou Zrínskou, vdovou po Františkovi I. Rákocim. Sultán Mehmed IV. sa rozhodol dobyť Viedeň, ale utrpel zdrvujúcu porážku, ktorá bola začiatkom dlhej vojny a priniesla oslobodenie Uhorska spod osmanskej nadvlády. Do týchto udalostí zasiahol varadínsky paša, ktorý zradne zajal Tököliho, za čo sa kuruci chceli krvavo pomstiť a hromadne vstupovali do kráľovskej armády a bojovali proti Turkom. Tököliho prepustili, ale rozklad kuruckého hnutia sa už nedal zvrátiť. Panovník účastníkom odboja udelil milosť, no aj tak mnoho z nich bolo potrestaných. Najhoršie dopadli obete tzv. Prešovských jatiek. Tököliho kniežatstvo obsadili žoldnieri Leopolda I. okrem Mukačevského hradu, ktorý bránila jeho manželka Helena. Nakoniec ho neubránila a panovník ju odsúdil na celoživotný pobyt za múrmi kláštora. Imrich Tököli bol ešte nejaký čas v tureckých službách. Nakoniec odišiel na majetok, ktorý mu daroval sultán na pobreží Egejského mora neďaleko Izmiru. Tu bol v bezpečí, ale pod podmienkou, že ho nikdy neopustí. Dopraje osud Helene a Imrichovi, že sa ešte stretnú? Ktohovie?