Lanské snehy – Ľudovít Petraško

Ďaleko od domova, v Kanade dokončil Karol Manik svoje spomienky: na detstvo prežité v hornom Šariši, na prvú svetovú vojnu a taliansky front, na prevrat i vysťahovaleckú anabázu. S Anuškou, autorovou starou matkou, s jeho starými otcami či otcom, protagonistami druhej línie rozprávania, sa nikdy nestretol, jednako ich spája obdobná skúsenosť. Rodinná kronika sa začína v lete 1914 a zahrnuje premeny, aké odvtedy podstúpila história: obe svetové vojny, prvú i druhú ČSR a medzi tým Slovenský štát, krátke obdobie relatívnej demokracie po vojne i jej zlikvidovanie po februári 1948. Petraško čerpá zo spomienok, cudzích aj vlastných, z dobovej tlače aj spisov štátnej bezpečnosti. Národnostný útlak za Uhorska a národnostné napätie v ČSR, židovské deportácie a povstanie, po vojne zas deportácie do Sovietskeho zväzu a prenasledovanie politických protivníkov – tento čas očividne nebol človeku žičlivo naklonený. Usiloval sa v ňom zariadiť, ale konfrontácii sa nakoniec nevyhol. Rozprávanie o zlomových okamihoch v toku času sa miestami nevyhýba ani riziku politickej nekorektnosti. Pretože dejiny nie sú chorál, ale zmes hlasov, v ktorej má každý svoje miesto aj oprávnenie – raz polyfónia, inokedy kakofónia.