Nestálosť - Valerij Kupka

Kupkov debut má podobu poeticky čistého lyrického prúdu, ktorého prameňom je bezprostredná túžba po „vypadnutí z času“, a tušená básnická bezúčelovosť v hľadaní „svojho“ človeka. Autorove básne sú zároveň aj návratom k prírodne orientovanej vizuálnej obraznosti a... Nestálosťprvá sa prebudila zvonica so zvesťou svetu: ešte sa je začo modliť skladáš ruky ako padajúci holub krídla zbieraš rozhádzané kamene aby si na konci cesty pochopil ich zbytočnosť a kdesi v mesačnej noci kvitne papraď sľubujúca šťastie *** áno je to tak ruky oťažievajú ako jablone po dobrosrdečnej jari už sa červenajú stali sa obeťou sladkého klamstva teraz visia nad priepasťou: keby si vtáci krídlami zakryli oči skameneli by pijeme na zdravie a nevidíme že sa naše deti rodia ako pavúci ktorí prídu o svoju silu tkaním sieti a dole je taká hĺbka že sa odtiaľ ani smiech nevracia a sviečky od hrôzy strácajú dych