O červenom autíčku – Dana Hlavatá

Malé červené autíčko netúžilo po inom, len byť ako ostatné autá. Veľké, silné a rýchle. Cítilo sa byť odstrkované, nepovšimnuté a rozhodne nemalo toľko kamarátov ako autá, s ktorými sa stretávalo na cestách, na križovatkách, v garáži, či na parkoviskách. Našli sa aj také, ktoré sa mu posmievali. Malé červené autíčko bolo smutné, ronilo olejové slzy a hanbilo sa za seba. Netušilo, že sa mu raz splní sen - stať sa takým veľkým červeným autom, ktoré je vidieť už z diaľky. Aj keď sa spočiatku tešilo, že je odrazu obrovské a rýchle, čoskoro oľutovalo, že nie je tým, čím bývalo. Aj keď by sa možno niekomu zdalo, že si stále čosi vymýšľa, že je večne nespokojné, nie je to celkom pravda. Že prečo? Príbehy malého červeného autíčka, čo chcelo veľkým byť, vám dajú odpoveď.