O Goetheho mlčaní. Nádej a dejiny - Josef Pieper

Co znamena slovo „nadej“? Obsirna kniha Ernsta Blocha Das Prinzip Hoffnung (Princip nadeje) sa zacina agresivnou tezou, ze „vo filozofii sa doteraz tema nadeje takmer vobec netematizovala“, ze ju „v dejinach vedy vobec nenajdeme“, ze je „nepreskumana ako Antarktida“ a ze je to prave on – Ernst Bloch, kto si zaumienil „do tejto neobjavenej krajiny filozofiu priviest“. Proti tomuto nazoru by sa dalo uviest aspon to, ze uz Immanuel Kant medzi svoje styri zakladne otazky, na ktore, ako sam hovori, mozno oblast celej filozofie previest, zaradil aj otazku V co smiem dufat? Nadej je kazdopadne nieco, s cim sa vieme empiricky konfrontovat, co vieme empiricky uchopit. S tymto zdanlivo nepopieratelnym ukonom cloveka sa v nasej skusenosti stretavame neustale. A preto ten, kto uvazuje o existencii ako o celku, kto filozofuje, sa nevie vyhnut uvaham a diskusii o nadeji ako o fenomene. Z originálov Über das Schweigen Goethes a Hoffnung und Geschichte. Fünf Salzburger Vorlesungen preložil Rastislav Nemec. O autorovi: Josef Pieper (1904 - 1997), nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších kresťanských filozofov 20. storočia. Študoval filozofiu, právo a sociológiu v Münsteri a Berlíne. Pôsobil na Výskumnom ústave sociológie a organizačných vied v Münsteri, ako profesor filozofie v Essene a riadny profesor filozofickej antropológie na univerzite v Münsteri, kde prednášal až do svojej smrti. Bol hosťujúcim profesorom v Berlíne, na Univerzite Notre Dame v Indiane a na Stanfordskej univerzite v Kalifornii. Jeho knihy sa vyznačujú brilantným štýlom a zrozumiteľnosťou; boli preložené do viac než pätnástich jazykov.