Soľ slzy - Katarína Perliková

Nevyspytateľné sú cesty Božie.„…Sekáš rany, leješ olej. Sypeš zlato.Pýtaš daň. Za šťastie. Naše šťastie!Čo ťa do nás – hriešnych. Chvíľu sa eštezabavíme a potom nič! Nič – nič…Nenič.Vstúp. Drž opraty a ľúb.“Vzpierame sa, vyslovujeme svoje nie.Chceli by sme žiť vo svojom bezpečí, teplommieste, vystavať si hniezdočko a svojuistotu zveriť svetu, čo tak krásne a dokonalesľubuje. A potom nás vyrušia choroby,skúšky, nepohoda, aj poučujúce hlasy.Zabudli sme počúvať seba i druhých.Znervózňujú nás, lebo máme svojeobmedzenia.