Civilný sporový poriadok Stručný komentár - Jaroslav Krajčo

Civilný sporový poriadok Stručný komentár - Jaroslav Krajčo

Predkladaná publikácia je rozdelená do dvoch zväzkov, Civiliný sporový poriadok Stručný komentár a Civilný sporový poriadok Judikatúra. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 2016 sa stali tri relatívne samostatné právne úpravy nahradzujúce pôvodnú právnu úpravu v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Týmito zákonmi sú: - Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z 21. mája 2015) V porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, teda teraz platná právna úprava rozčleňuje konanie súdov na sporové konanie, nesporové konanie a preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy. Predložená publikácia venuje pozornosť zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Problém aplikácie judikatúry súdov nespočíva iba v povinnosti rešpektovať judikatúru súdov, ale aj vo vymedzení samotného pojmu "judikatúra súdov". Ustanovenie § 23 zákona č. 757/2004 Z.z. ukladá súdu zovšeobecňujúce stanovisko zverejňovať v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že za judikatúru je možné považovať iba také zovšeobecňujúce rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené spôsobom predpokladaným uvedeným ustanovením zákona. Takýto výklad však nezodpovedá povinnosti štátnych orgánov zabezpečiť skutočnú a reálnu možnosť vo svojej činnosti zabezpečovať realizáciu princípov právneho štátu, čo v rozhodovacej činnosti súdov znamená naplnenie čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. V podrobnostiach to znamená napr. aj realizáciu čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v praktickej činnosti súdov to znamená aj viazanosť súdov so závermi rozhodnutí, ktoré je možné považovať za ustálenú súdnu prax, a to nielen odvolacieho súdu, ale súdov všeobecne. Z uvedených dôvodov sme, a to so zreteľom aj na výchovné účely, zaradili do publikácie aj rozhodnutia, ktoré síce sotva možno označiť ako "judikatúru súdov", ale môžu prispieť k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov.